Staré gate (stargate)

V posledný deň sviatkov Ježiš zvolal: Ak niekto verí vo mňa, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody. * To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Aleluja.

Kto je smädný, nech príde a nech pije a z jeho vnútra potečú živé vody. * To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Aleluja.

Zaťovi som staré gate, ako pamiatku na jeho starostlivú maminku, 

znovu oprala a zarámovala a máme obraz: ,,stargate,,.

Z traktátu svätého biskupa Bazila Veľkého O Duchu Svätom

(Cap. 9, 22-23: PG 32, 107-110)

Pôsobenie Ducha Svätého

Kto by nezbystril pozornosť a nepozdvihol svoje myšlienky až k najvyššiemu bytiu, keď počuje rôzne názvy Ducha? Veď sa nazýva Duchom Božím (porov. 1Kor 3,16) a Duchom pravdy, ktorý vychádza z Otca (porov. Jn 15,26): Duch silný (porov. Ž 51,12 [LXX]), Duch, ktorý riadi (porov. Ž 51,14 [LXX]). Jeho vlastné a osobitné meno je Duch Svätý (porov. Ž 51,13 [LXX]).

Na neho sa obracia všetko, čo potrebuje posvätenie. Po ňom túži všetko, čo žije čnostne, a jeho dychom je akoby zavlažované a posilňované, aby dosiahlo svoj cieľ, ku ktorému podľa svojej prirodzenosti smeruje.

On je pôvodcom svätosti, duchovným svetlom. Každej duchovnej mohutnosti poskytuje zo seba akési osvietenie pri hľadaní pravdy.

Podľa prirodzenosti je nedostupný, ale možno sa k nemu dostať, lebo je dobrý. Všetko síce napĺňa svojou silou, ale dáva sa iba tým, čo sú toho hodni. A nedáva sa im rovnakou mierou, ale svoju silu rozdeľuje úmerne viere (porov. Rim 12,3).

Svojou podstatou je jednoduchý, v prejavoch svojej moci mnohoraký (porov. Hebr 2,4). Je celý v každom jednotlivcovi a je celý všade. Tak sa rozdeľuje, že sám tým netrpí. Všetci majú na ňom účasť, a pritom ostáva celý, podobne ako slnečný lúč. Aj ten akoby bol iba u jedného, čo sa teší z jeho dobrodenia, a pritom osvecuje zem i more a mieša sa so vzduchom.

Tak aj Duch Svätý: je u každého, kto je schopný prijať ho, akoby bol iba u neho, a predsa všetkým vlieva dostatočnú a úplnú milosť. A čerpajú z neho všetci, čo majú na ňom účasť, nakoľko im to dovoľuje ich prirodzenosť, a nie nakoľko sa môže on darovať.

On dvíha srdcia do výšav, slabých vedie za ruku a pokročilých zdokonaľuje. On osvecuje tých, čo sú očistení od všetkej špiny, a spoločenstvom, ktoré s ním majú, robí ich duchovnými.

A ako lesklé a priehľadné telesá stávajú sa pri dotyku lúča aj samy žiarivými a vydávajú zo seba iný jas, tak aj duše, ktoré nesú Ducha a Duch ich osvecuje, stávajú sa samy duchovnými a vyžarujú milosť aj na iných.

Odtiaľ pochádza predvídanie budúcnosti, chápanie tajomstiev, prenikanie do záhad, rozdeľovanie darov, nebeský život (porov. Flp 3,20), plesanie s anjelmi. Odtiaľ je radosť, ktorá sa nikdy neskončí, odtiaľ je trvalé spojenie s Bohom, odtiaľ podobnosť s Bohom. A odtiaľ je aj to, od čoho vyššie si ani želať nemožno: že sa stávaš bohom (porov. 2Pt 1,4).